Druhý pilier je pre ľudí do 35 rokov nevyhnutnosť!

V dnešnej dobe je otázka dôchodku čoraz akútnejšia, napriek tomu sa jej mladí ľudia vyhýbajú.

Stretávam sa s názormi, že do dôchodku je ešte ďaleko a počas tejto dlhej doby sa všetko ešte tisíckrát zmení. Alebo naopak, načo sa touto témou zaoberať, veď „ja to aj tak nezmením“. Smutné je, ak od mladých ľudí počúvam, že sa dôchodku ani nedožijú a uvedomujem si, že aj táto možnosť tu je pri neustále sa posúvajúcom veku, v ktorom budeme mať nárok podľa zákona oddychovať. To však neznamená, že máme byť frustrovaní natoľko, aby sme túto tému ignorovali. Aby sa nám to naozaj nevypomstilo formou skutočne biedneho dôchodku.

Treba si uvedomiť, že práve čas tu zohráva obrovskú rolu, a keď príde neskorší vek, s ním prichádza aj chuť začať sa tejto téme venovať. S vekom sa znižuje počet rokov, aby sme sa na dôchodok mohli pripraviť. Čím neskôr sa začneme na dôchodok finančne pripravovať, tým viac peňazí nás to bude mesačne stáť (kým 25 ročného človeka stojí nasporenie sumy 33 194 eur na dôchodok s predpokladaným výnosom 6% mesačne 19 eur, 55 ročný človek si musí mesačne odkladať na nasporenie rovnakej sumy až 250 eur, čo vidíme na grafe nižšie).

cena-za-cas

Kto bude mať štátny dôchodok, kedy a v akej výške? Bude vôbec štátny dôchodok?

Prvý pilier je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Je postavený na priebežnom spôsobe dôchodkového zabezpečenia. V praxi každý mesiac zo svojej mzdy odvedieme formou odvodov na starobné poistenie 18% (14% zamestnávateľ + 4%zamestnanec, 18% SZČO). Tieto peniaze sú však ihneď použité na vyplácanie súčasných dôchodcov.

V roku 2016 je priemerný starobný dôchodok 416 eur a poberá ho 1 044 737 dôchodcov.

(2 490 800 zamestnaných ľudí pracuje na to, aby títo dôchodcovia mali svoje dôchodky, zdroj: Sociálna poisťovňa k 31.10.2016)

Pokles štátnych dôchodkov zobrazuje aj miera náhrady zo mzdy (pomer mzdy a dôchodku).

miera-nahrady-zo-mzdy

Keď si dáme tento graf do čísel:

V roku 1970 by dôchodca zarábajúci 1000 eur odišiel s výškou dôchodku 750 eur.
V roku 2000 by tento istý dôchodca na dôchodok odišiel so sumou 490 eur.
V roku 2015 by tento dôchodca zarábajúci 1000 eur na dôchodok odišiel so sumou 460 eur.

Koľko zrejme dostane budúci dôchodca v roku 2045 si už zrátame ľahko…

K poklesu štátnych dôchodkov prispievajú aj ľudia v produktívnom veku. Odchádzajú za prácou do zahraničia a platia odvody v krajine, kde pracujú. Tiež máme skupinu ľudí, ktorí pracovať nemôžu zo zdravotných dôvodov a taktiež neprispievajú do ekonomického systému, keďže poberajú invalidné dôchodky. Máme aj ľudí, ktorí zomrú v mladom veku a tak je opäť o určitý počet prispievateľov na dôchodky menší. A sú medzi nami aj ľudia, ktorým sa buď pracovať nechce, lebo nemusia, alebo si prácu jednoducho nevedia nájsť. K nezamestnanosti prispievajú aj regióny, kde sa vrece s pracovnými ponukami práve nesype.

To, že starobné dôchodky klesajú, je aj vďaka demografickému vývoju. Na grafe vidíme, koľko mužov a žien bolo na Slovensku v roku 2015 v jednotlivých vekových kategóriách.

strom-zivota-kopie

Dnes už vôbec nie je novinkou informácia, že starnúcej populácie nám pribúda, ale detí sa naopak rodí čoraz menej.

uhrnna-plodnost

Pokles počtu narodených detí je odrazom aj toho, že sa znižuje ich počet na jednu ženu. Kým v roku 1950 ženy mali bežne 3 a viac detí, dnes rastie počet žien, ktorým stačí jedno dieťa a na druhé nemajú ani pomyslenie. A tiež sa posúva vek prvorodičiek. Kým v minulosti mali prvorodičky osemnásť, devätnásť, dnes sú to bežne tridsať a viac ročné ženy.

Myslím, že všetky tieto čísla sú do očí bijúce a poukazujú na to, že dôchodky prejdú ešte dramatickou zmenou a nebudú sa na tie dnešné absolútne podobať. Veď len od roku 2004 nastalo už 44 novelizácii v dôchodkovej oblasti. Ak občan nevyužíva druhý pilier, všetky odvody necháva štátu, aby s nimi hospodáril podľa rozhodnutí súčasných politikov. Tí tu už v čase vyplácania dôchodkov o 20, či 30 rokov nebudú. Rovnako ako pri faktoch, ktoré sme si ukázali, je jasné, že ani štátne dôchodky nebudú existovať v takej podobe ako dnes. Nebudú v takej výške, nebudú pre všetkých a uvidíme ich neskôr.

No a prečo teda sporiť určite aj v druhom pilieri?

Pretože je to pilier sporivý. Teda odvody, ktoré si do neho odvedieme zároveň investujeme do dôchodkových fondov, a pracujú tak pre náš budúci dôchodok.

V prípade, že mám druhý pilier, odvody, ktoré mesačne odvádzam do Sociálnej poisťovne sa prerozdelia. 14% zostane v Sociálnej poisťovni a 4% sa odvádzajú na dôchodkový účet, kde sa investujú a pracujú na zisku pre sporiteľa (od roku 2017 sa budú zvyšovať o 0,25% ročne, až do roku 2024, kedy dosiahnu výšku 6%).

Pretože tento účet je majetkom sporiteľa, v čase sporenia je dedičný. Slúži len na vyplácanie dôchodku sporiteľa, a je teda určite potrebný a nevyhnutný pre mladých ľudí. Myslím ľudí, ktorí majú menej ako 35 rokov. Týmto ľuďom štát za takú dlhú dobu, kým pôjdu do dôchodku, dnes zaručene nemôže nič garantovať. Môže len niečo sľúbiť, čo však môže budúca vláda veľmi rýchlo zmeniť. Okrem toho vieme, ako sľuby politikov väčšinou končia.

Na základe toho, čo už vieme dnes, však môžeme s istotou povedať, že dôležitosť II. piliera sa bude zvyšovať, nie znižovať.

Odvážim sa tvrdiť, že druhý pilier časom nebude len doplnkom k dôchodkovému sporeniu, ale že dokonca nahradí pilier prvý. To je však hudba budúcnosti, bude sa toho ešte meniť naozaj veľa.